Snáď, aj zdanlivo bezodná studnica absurdných nápadov z Bruselu má svoje dno.
Vývoj situácie ohľadom problematiky v súvislosti s COVID-om nás akoby nútil ignorovať všetko ostatné. Je pravdepodobné, že pokiaľ by sme z televíznych správ odstránili všetky tie, ktoré súvisia s koronavírusom, boli by televízne noviny asi úplne zrušené. Akosi sa zabudlo na to, že v predvečer nástupu koronavírusu bola hlavnou hviezdou večera Greta Thunbergová a hnutie Fridays for Future, kedy študenti v piatky nechodili do škôl, ale protestovali za ekologickejšiu budúcnosť (N.B.: po nástupe koronavírusu už nechodili do školy vôbec). Tieto aktivity dokázali ovplyvniť aj Európsku komisiu a došlo k schváleniu prísnejších noriem, predovšetkým v oblasti automobilového priemyslu. Spôsob, akým sa prevádza útok na automobilový priemysel je likvidačný.
Keď Dánsko zrušilo program štátnej podpory predaja elektromobilov, došlo v období roku 2017 k poklesu ich predaja až o viac ako 60%. Ide teda o to, že záujem spotrebiteľov o elektromobilitu je v reálnom trhovom prostredí nepatrný. Muselo teda dôjsť zo strany Bruselu k tvrdým opatreniam v oblasti limitov oxidu uhličitého u nových automobilov v podobe úvah o zavedení normy EURO 7 platnej od roku 2025. Táto norma by znamenala praktickú likvidáciu výroby áut so spaľovacím motorom.
Potom však prišiel 8. január 2021. O tomto dni sa snáď ani veľa nepísalo. V ten deň vydalo Francúzsko výstrahu pred výpadkami elektrickej energie a požiadalo svojich obyvateľov, aby obmedzili spotrebu elektrickej energie. Medzi návodmi ako znížiť spotrebu elektriny sa nachádzalo aj odporúčanie, aby si ľudia zmazali staré E-maily, pretože servery, na ktorých sa tieto E-maily nachádzajú, spotrebúvajú veľké množstvo elektriny...
Nemecký automotoklub AvD (Automobilclub von Deutschland) spustil koncom roka 2020 petíciu za zastavenie normy EURO 7.
Šéf automobilky Stellantis Carlos Tavares, zahrňujúcej značky ako Peugeot, Jeep či Fiat, uviedol, že zavedenie normy EURO 7 nesie so sebou riziko straty zamestnania pre 15 miliónov zamestnancov v automobilovom priemysle v Európe. Utopické limity emisií popierajúce fyzikálne zákonitosti totiž nútia automobilky vyvíjať autá, o ktoré nie je záujem. Hrozí teda reálne riziko, že sa štandardný 6-ročný cyklus obmeny automobilov predĺži a spotrebitelia sa budú obzerať po jazdených automobiloch s konvenčným pohonom.
Avšak, ako sa zdá, aj zdanlivo bezodná studnica absurdných nápadov z Bruselu má svoje dno. Začiatkom apríla totiž obletela svet nenápadná správa nemeckej asociácie automobilového priemyslu VDA o tom, že aj Európska komisia uvažuje nad tým, že zľaví z limitov normy EURO 7, ktorá vo svojom pôvodnom znení umožňovala vyrábať iba také autá so spaľovacím motorom, ktoré by mali reálnu spotrebu 1,4l benzínu na 100km (1,2l nafty na 100km).
„Racionálna politika v oblasti klímy by mala postupovať inak, než sa koncentrovať na samotné elektromobily. Politici by mali uznať, že fosílne palivá nemôžu v krátkej dobe z energetiky úplne zmiznúť, a že znižovanie emisií CO2 je nutné organizovať rozumnejšie,“ tvrdí Joachim Weimann, profesor hospodárskej politiky na Univerzite Otta von Guerickeho v Magdeburgu pre nemecký Focus. Dôležité nie sú elektromobily, ale zdroj energie. Kým budú batérie vyrábané a napájané energiou z fosílnych palív, nebudú mať elektrické autá žiadny ekologický efekt. V Nemecku sa napríklad pri výrobe jednej kilowatthodiny elektrickej energie vyprodukuje 550 gramov oxidu uhličitého. Ak teda nezmeníme zdroje, nezmeníme ani množstvo CO2.
Aby boli elektromobily efektívnou cestou na znižovanie emisií CO2, museli by byť drahšie maximálne o 1 000 eur. Podľa Weimanna sú preto tou vôbec najmenej efektívnou a zároveň najdrahšou formou v boji proti klimatickým zmenám. „Len ťažko nájdeme inú formu znižovania CO2, ktorá by bola ešte nákladnejšia, nehospodárnejšia a neefektívnejšia ako je výroba a prevádzka batériových elektromobilov,“ uzatvára pesimisticky Weimann.