Filozofický pohľad na strach je možno ešte zaujímavejší: strach je jednou z hlavných foriem lenivosti...
16. marca uplynie jeden rok, od kedy boli prijaté prvé tvrdé opatrenia na zabránenie šírenia vírusu SARS-CoV-2. V tom čase boli prvý krát na 14 dní zatvorené všetky školy. S prestávkou počas leta 2020 sme sa dostali až do súčasnej situácie neustále sa sprísňujúcich opatrení. Obmedzenia vo forme uzatvorených reštaurácií, pohostinstiev, hotelov, škôl a iných prevádzok idú ruka v ruke s opatreniami vo forme sociálneho vzďaľovania, periodického testovania, nosenia rúšok, dokonca respirátorov, ako aj zákazu vychádzania a obmedzenia pohybu. Zároveň sme svedkami vysokých prírastkov ľudí nakazených týmto vírusom.
Všetky tieto opatrenia sú určené na obmedzenie šírenia vírusu. A s počtami nakazených rastie zároveň aj strach. Strach z choroby, strach zo straty príjmu, strach z budúcnosti... Na prekonanie strachu je potrebné predovšetkým poznať strach z hľadiska jeho definície. A tu je dôležité spomenúť významný fakt: strach je naučenou reakciou človeka, nie vrodenou. Preto je na výbere každého z nás, či s touto emóciou budeme bojovať alebo sa ňou necháme pohltiť.
Filozofický pohľad na strach je možno ešte zaujímavejší: strach je jednou z hlavných foriem lenivosti. V stave tzv. lockdownu, kedy slogan „zostaňte doma“ je považovaný za prejav zodpovednosti, mnohým nezostáva iné, než bojovať s nudou v prostredí panelákového bytu. Lenivosť dostala významnú ingredienciu, strach živnú pôdu na svoj rast a podporený sledovaním rastúcich čísel infikovaných v televízii sa vytvára bludný kruh. Vyjsť z kruhu však znamená jednoducho ísť VON!
Aj keď sme spoznali výhody riešení šitých na komunikáciu nadiaľku, je dnes omnoho dôležitejšie nechať sa nabiť pozitívnou energiou v prírode, záhrade či pri manuálnej práci.
Nie lenivosť, ale činnosť; nie pasivita, ale aktivita; nie nevedomosť, ale poznanie nám pomôžu prejsť cez toho obdobie bez ujmy na zdraví či majetku.